The development of the death penalty in the territory of the Slovak Republic and options his restoration

Abstrakt:Trest smrti, ako to potvrdili dlhoročné diskusie medzi jeho prívržencami a odporcami je jedným z najrozporuplnejších inštitútov trestného práva. Diskutabilná však nie je len jeho samotná podstata, ale aj najvhodnejší prístup pri hľadaní odpovede na ťažko riešiteľnú otázku, ako s trestom smrti naložiť. Práve otázka zrušenia, či zachovania trestu smrti, bola pred niekoľkými rokmi kľúčovou aj na území Slovenska, nakoľko na nej pracovala zákonodarná moc, vláda, ako aj právni experti. Cieľom tohto článku je poskytnúť čo možno najkomplexnejší pohľad o vývoji právnych noriem upravujúcich trest smrti na území Slovenska, s dôrazom na účinné právne poriadky, upravujúce absolútny trest, ako aj načrtnúť možnosti, ktoré Slovenská republika má, ak by sa rozhodla trest smrti obnoviť, ale najmä na dôsledky, ktoré by takéto rozhodnutie so sebou nieslo.
Kľúčové slová: trest smrti, absolútny trest, vývoj trestu, Slovenská republika

Abstract:The death penalty, as affirmed by the long-standing debate between its adherents and opponents, is one of the most incoherent criminal law institutes. However, disciplinable is not just its very nature but also the most appropriate approach to finding a response to a difficult question how to deal with the death penalty. The question of the abolition or the maintenance of the death penalty was key years ago, even on the territory of Slovakia, because it was the legislature, the government, as well as the legal experts. The aim of this article is to provide as comprehensive a view as possible on the development of legal norms governing the death penalty in Slovakia, with an emphasis on effective legal orders regulating absolute punishment, as well as sketching the possibilities that the Slovak Republic has if it decides to restore the death penalty in particular, the consequences that such a decision would entail.
Key words: death penalty, absolute penalty, development of punishment, Slovak Republic

Úvod

Trest smrti by sme v systéme trestov mohli nepochybne považovať za prostriedok ultima ratio. Už od existencie prvých spoločenstiev bol trest smrti ľudstvu známy ako najvyšší a absolútny trest. Na počiatku bol len osobnou pomstou, morálnou a spravodlivou odplatou a až následne, keď došlo k centralizácii štátnej moci sa obmedzil jeho súkromnoprávny charakter. Prvýkrát sa o treste smrti ako o inštitúte schválenom štátom dozvedáme približne okolo roku 1800 pred našim letopočtom z Chammurapiho zákonníka, kde bola zakotvená základná zásada ,,oko za oko, zub za zub.“ Počas tohto obdobia boli tresty udeľované nie len na základe spáchaného trestného činu, ale aj vzhľadom na pôvod a bohatstvo odsúdených.

Otázka trestu smrti je závažným právnym, filozofickým, ako aj morálnym problémom, ktorý je ovplyvnený kultúrou, náboženskými tradíciami, historickým vývojom, či momentálnou situáciou v spoločnosti. Môžeme konštatovať, že trest smrti má síce hlboké historické korene, no na druhej strane je to trest veľmi vitálny, ktorý nachádza uplatnenie stále v mnohých krajinách.

V tomto článku chceme poukázať na existenciu trestu smrti ako absolútneho trestu na území Slovenska od počiatku až po súčasnosť za využitia historickej a deskriptívnej metódy skúmania, kde je nevyhnutné sa zamerať práve na historický pohľad vývoja trestu smrti v právnej úprave, a to v členení na obdobie do prijatia unifikovaného Trestného zákona, v období účinnosti Trestného zákona č. 86/1950 Zb. a v období účinnosti Trestného zákona č. 140/1961 Zb., kde analyzujeme normatívne znenie vtedajšieho ustanovenia § 29, respektíve výnimočný trest. Osobitne popíšeme obdobie zrušenia trestu smrti, kde akcentuje zákon č. 175/1990 Zb., ktorým došlo k zrušeniu trestu smrti s účinnosťou od 1. júla 1990.

Nakoľko je to problematika veľmi závažná a rozporuplná, v závere tohto článku chceme dosiahnuť, aby sa čitateľ zamyslel nad tým, či by jeho opätovné zavedenie do slovenského právneho poriadku zmenšilo počet trestných činov práve vplyvom jeho odstrašujúceho účinku, nakoľko každoročne dochádza k zvyšovaniu celkovej kriminality.

Historický exkurz trestu smrti do roku 1950

Historický vývoj trestu smrti si na území Slovenska prešiel dlhodobým procesom zmien a novelizácii od uplatňovania princípu tália, ktorý sa riadil heslom „oko za oko zub za zub“ až po trest najvyšší. Za zmienku stojí nepochybne inštitút uhorského trestného práva, tzv. homágium, z obdobia stredoveku, ktorý mal potlačiť krvnú pomstu. Jeho podstata spočívala v možnosti páchateľa vykúpiť sa z trestu smrti tým, že vyplatí pozostalej rodine určitú sumu za ujmu, ktorú im spôsobil vraždou ich blízkej osoby¹ .

Za najstaršie zákony zakotvujúce trest smrti môžeme považovať Constitutio Criminalis Josephina z prvej polovice 18. storočia a Contitutio Criminalis Theresiana.

Constitutio Criminalis Josephina z roku 1707 platil len pre české krajiny, zjednotil postup konania na všetkých súdoch Českej koruny a zakotvil pravidlá inkvizičného procesu, pre prípady keď sa konanie začalo z úradnej povinnosti. Presné pravidlá používania tortúry, zaviedol až trestný zákonník Márie Terézie, Constitutio Criminalis Theresiana z roku 1768, pričom spôsoby výkonu trestov sa vyznačovali mimoriadnou krutosťou. Takto dosiahnuté priznanie sa považovalo za ,,korunu dôkazov.“ Mučenie sa pripúšťalo, len v prípade ťažkých zločinov, ktoré sa trestali smrťou. ²

Celé dôkazné bremeno niesol obžalovaný, ktorý mal v celom procese mimoriadne sťažené postavenie, a to z dôvodu, že sa nesmel nechať zastupovať obhajcom a v procese mu mohol radiť len tzv. ,,právny priateľ“, ktorý bol zároveň jeho žalobcom, sudcom, obhajcom a dokonca rozhodoval aj o tom, ktoré dôkazy pripustí a ktoré naopak nie.

Základným právnym predpisom trestného práva bol až do roku 1950 Všeobecný zákonník o zločinoch a trestoch, ktorý pochádzal z čias vlády Jozefa II. z roku 1787. Priniesol výraznejšiu zmenu, a to v podobe faktickej a právnej abolície trestu smrti. ³

Bol ovplyvnený spisom Beccaria ,,O zločinoch a trestoch“, no obsahoval aj veľmi kruté spôsoby jeho výkonu, ako vláčenie loďou, verejné vystavenie na pranieri a podobne. Tento trestný zákonník vychádzal z úmernosti trestu a zrušil trest smrti v riadnom konaní, no v prípade výnimočného stavu podľa stanného práva bol aj naďalej používaný. Panovník Jozef II. sa nechal veľmi rýchlo ovplyvniť humanistickými myšlienkami Beccaria, a preto rozhodol, aby mu boli osobne predkladané všetky rozsudky, pričom odsúdeným vždy uložil milosť. Jeho konanie však zostalo utajené, aby sa zachoval odstrašujúci účinok tohto trestu. ⁴

Obdobie, počas ktorého bolo zrušené používanie trestu smrti bolo skutočne len veľmi krátke, nakoľko po smrti Jozefa II. jeho nástupca František II. vydal dekrét, ktorým opätovne povolil vykonávanie tohto trestu, a to pre trestný čin velezrady alebo pre jej pokus. Spomínaný dekrét bol v roku 1803 vyhlásený ako Zákon o zločinoch a ťažkých policajných priestupkoch a zachoval tento výnimočný trest. Okrem zločinu velezrady sa trest smrti udeľoval aj za zločiny verejného násilia, za zlomyseľné poškodzovanie cudzieho majetku, zlomyseľné konanie alebo opomenutie konania za obzvlášť nebezpečných okolností, za zločiny dokonanej vraždy, lúpežnej vraždy a za podpaľačstvo. Znenie ustanovenia § 9 tohto zákona stanovilo obsah trestu, a to tak že trestom zločincov bola smrť zločinca alebo jeho držanie vo väzení. Trest smrti sa vykonával obesením a mal súčasne za následok stratu občianskych práv, šľachtických titulov, akademických a vojenských hodností. ⁵

Od roku 1918 až do prijatia Trestného zákona č. 86/1950 Zb. na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi platil Trestný zákonník o zločinoch a prečinoch, ktorý bol vydaný ako zákonný článok V. z roku 1878. Je zaujímavosťou, že tento trestný zákonník ukladal trest smrti iba za vraždu, na rozdiel od právnej úpravy, ktorá platila po roku 1950. Podľa Zákonníka o zločinoch a prečinoch sa výkon trestu smrti odohrával v uzavretom priestore povrazom. Štátny zástupca mohol povoliť, aby sa jeho výkonu zúčastnili aj príbuzní odsúdeného, a to práve z dôvodu, aby sa zachoval jeho odstrašujúci účinok. ⁶

Trestný zákonník o zločinoch a prečinoch nebol jediným právnym predpisom, na základe ktorého bolo možné uložiť trest smrti. Vedľajším trestným zákonom platiacim až do roku 1950 bol Zákon č. 134/1885 o opatreniach proti všeobecne nebezpečnému užívaniu traskavín a všeobecne nebezpečnému zaobchádzaniu s ľuďmi. V zmysle tohto zákona bolo možné trest smrti uložiť aj osobe, ktorá úmyselne vydala do nebezpečenstva majetok alebo život iného, tým že použila výbušniny ako trhaviny a týmto činom spôsobila smrť človeka, ktorú mohla predvídať. ⁷

Ďalším trestným zákonom bol Zákonný článok č. XIX / 1915 o stíhaní trestných činov proti záujmom vedenia vojny, ktorý ukladal trest smrti za úmyselné porušenie dodávkovej povinnosti v čase vojny, ktorého následkom bola schopnosť vojakov stojacich v boji pred nepriateľom tak oslabená, že za obeť padol život človeka aj vtedy, keď páchateľ mohol tento následok predvídať. ⁸

Historické pramene svedčia o tom, že v rokoch 1918 až 1933 bolo na území bývalého Československa popravených iba deväť osôb, čo znamená, že tento trest sa realizoval len veľmi výnimočne. Ešte pred prijatím jednotného Trestného zákona č. 86/1950 Zb. bol v roku 1948 schválený Zákon č. 231/ 1948 na ochranu ľudovodemokratickej republiky, ktorý umožňoval ukladanie trestu smrti za politické delikty. Došlo však k jeho zneužívaniu na likvidáciu predstaviteľov opozície. Štatistické údaje uvádzajú že v rokoch 1948 až 1950 bolo za politické delikty uložených až deväťdesiat trestov smrti a za vraždu šestnásť. ⁹

Zvláštnou kapitolou povojnového československého súdnictva sa stala retribúcia. Po skončení druhej svetovej vojny sa hľadal spôsob ako potrestať nacistických zločincov, kolaborantov a zradcov. Jediným spôsobom riešenia tohto neštandardného stavu sa stali mimoriadne ľudové súdy, ktorých jediným účelom bolo vojnových zločincov prísne potrestať. Ešte v priebehu vojny sa vtedajší zločinci dohodli na stíhaní osôb, ktoré spáchali zločiny proti ľudskosti alebo porušili zásady medzinárodného práva. ¹⁰

Zákonným podkladom pre činnosť mimoriadnych ľudových súdov sa v českých krajinách stál Dekrét prezidenta republiky č. 16 z roku 1945 o potrestaní nacistických zločincov, zradcov, ich pomocníkov a o mimoriadnych ľudových súdoch, tzv. Veľký retribučný dekrét, podľa ktorého sa mali trestať zločiny spáchané v čase zvýšeného ohrozenia štátu. ¹¹

Na území slovenského štátu sa zákonným podkladom pre zriadenie Národného súdu a okresných a miestnych ľudových súdov stalo nariadenie Slovenskej národnej rady č. 33/1945 Zb. Sústavu ľudových súdov tvoril Národný súd v Bratislave, okresné ľudové súdy a miestne ľudové súdy sídliace v každej obci. Počas obdobia fungovania retribučných súdov bolo na území Československa odsúdených viac ako 33 000 osôb. Retribučné súdnictvo negatívne a podstatne ovplyvnilo fungovanie nášho politického systému, pretože obvinené osoby boli pozbavené volebného práva. ¹²

Ukladanie a výkon trestu smrti po roku 1950

Potrebnú unifikáciu zaviedol až Trestný zákon č. 86/1950 Zb. trestného práva v Československu, ktorý zjednotil všetky trestné činy do jedného právneho predpisu. ¹³ Trest smrti bol podľa Trestného zákona č. 86/1950 Zb., ktorý rozlišoval medzi hlavnými a vedľajšími trestami, jedným z hlavných trestov, pričom ustanovenie § 18 Trestného zákona č. 86/1950 Zb. ho uvádzalo na prvom mieste. ¹⁴

Prijatie jednotného Trestného zákona č. 86/1950 Zb. umožnilo častejšie vykonávanie trestu smrti, ako platná právna úprava do roku 1950, ale aj právna úprava, ktorá platila do 1. júla 1990. Trest smrti bol v Trestnom zákone z roku 1950 ukladaný ako jeden z troch hlavných trestov. Odrážalo to aj základný účel tohto zákona, ktorý sledoval ,,zneškodnenie nepriateľa pracujúceho ľudu.“ Uloženie trestu smrti bolo možné v dvadsiatich piatich prípadoch, pričom pri niektorých trestoch bol jedinou sankciou bez možnosti akéhokoľvek uloženia iného postihu. ¹⁵

Trestný zákon však obsahoval aj možnosť premeny trestu smrti na trest odňatia slobody, a to len vtedy, ak by bol trest smrti vzhľadom na osobu páchateľa, alebo na závažnosť poľahčujúcich okolností neprimerane prísny. Trest smrti sa v tomto období vykonával obesením a v dobe zvýšeného ohrozenia štátu zastrelením. Vyhrotené boje v rámci politických kruhov spôsobili, že od roku 1948 až do roku 1955 bolo uložených približne 257 trestov smrti, a to za politické trestné činy. ¹⁶

V päťdesiatich rokoch minulého storočia sa však vykonávanie trestu smrti považovalo za štátne tajomstvo. Dôkazom je aj správa ministra vnútra a generálneho prokurátora ČSR o systéme výkonov trestu smrti, ktorá detailne upravovala a najmä kritizovala výkon trestu smrti obesením, nakoľko poukazovala na zastaranosť jeho výkonu a tradície, pretože poprava sa uskutočňovala ráno na úsvite, na verejnom priestranstve a odsúdený bol nútený čakať na popravu až osemnásť hodín. Odsúdených privádzali na popravu v zúboženom duševnom stave, pretože ich príbuzní nemohli navštíviť a pricestovať do Prahy. ¹⁷

V neskoršom období minister vnútra a generálny prokurátor navrhli, aby sa zaviedol nový postup výkonu trestu smrti, ktorý bol aj schválený a zachoval sa s istými odchýlkami až do jeho úplného zrušenia v roku 1990. ¹⁸

Pokiaľ neexistovala žiadna prekážka výkonu trestu smrti, predovšetkým preto, že žiadosť odsúdeného o milosť bola zamietnutá, odsúdenému bolo oznámené že trest smrti sa vykoná a rovnako sa mu oznámil aj obsah zamietajúceho rozhodnutia o uložení milosti. Medzi oznámením, že trest smrti bude vykonaný a samotnou popravou, sa odsúdenému poskytol určitý čas, aby mohol napísať list svojim príbuzným, poprípade žiadať, aby bol opätovne vypočutý. ¹⁹

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa začali objavovať v spojitosti so zrušením trestu smrti názory, podľa ktorých sú päťdesiate roky príkladom hrozby justičného omylu, pretože dochádzalo k zneužívaniu ustanovení Trestného zákona za účelom odstrašenia ľudí, ktorí nevyhovovali vtedajšiemu politickému režimu. ²⁰

K výrazným zmenám v politickej a právnej oblasti dochádza v roku 1956, kedy došlo aspoň k čiastočnému priznaniu hrubého porušovania zákonnosti štátnymi orgánmi a k novelizovaniu zákona č. 86/1950 Zb., a to zákonom č. 63/1956, ktorý odstránil z vtedajšej platnej právnej úpravy niektoré trestné činy, za ktoré bol ukladaný trest smrti. Práve touto novelou trestného zákona bola zavedená fakultatívnosť trestu smrti. Bol zrušený aj trest odňatia slobody na doživotie, ktorý sa zmenil na trest odňatia slobody na dvadsať päť rokov. ²²

Rok 1956 priniesol aj výrazné zmeny v systéme súdnictva. Zákon č. 64/1956 Zb. zaviedol možnosť preskúmania zákonnosti každého rozsudku, ktorým bol uložený trest smrti, spôsob, akým bude odsúdenému oznámený jeho výkon a kto má byť pri exekúcii prítomný. Legalitu rozsudkov preskúmaval Najvyšší súd ČSSR, a to z dôvodu, či došlo k takému porušeniu zákona, ktorý by mal vplyv na uloženie trestu smrti. ²²

Povinnosť preskúmania prevzal aj Trestný poriadok č. 141/1967 Zb., v ktorom sa Najvyššiemu súdu ČSSR uložila povinnosť, či došlo k takému konaniu páchateľa a následnému porušeniu zákona, za ktoré by bolo možné trest smrti uložiť. ²³

Právna úprava trestu smrti zakotvená v Trestnom zákone č. 140/1961 Zb. a v Trestnom poriadku č. 141/1961 sa vyznačovala výraznými nedostatkami, ale aj výhodami.
Pokiaľ porovnáme právnu úpravu v roku 1950, ako aj v roku 1956 musíme konštatovať, že počet trestných činov, za ktoré sa ukladal trest smrti sa prudko zvýšil. Išlo o trestné činy proti republike, medzi ktoré patrili politické delikty, všeobecné ohrozenie, vražda, trestné činy vojenské a trestné činy proti ľudskosti. Stúpajúcu tendenciu týchto trestných činov spôsobili aj nové podmienky v oblasti letectva, a stým súvisiace nové formy trestných činov, ktoré vyvolali nutnosť zakotvenia nových skutkových podstát. Ukladanie trestu smrti sa snažila zákonodarná moc obmedziť, čo na najnižší možný stupeň, pretože trest smrti nikdy nebol zakotvený ako jediný trest, ale ako prísnejšia alternatíva trestu odňatia slobody. ²⁴

Istou zárukou, že trest smrti bude uložený len výnimočne, bolo aj samotné ustanovenie § 29 Trestného zákona č. 140/1961 označené názvom ako ,,výnimočný trest“. Obsahom tohto ustanovenia bola tá skutočnosť, že súd ho mohol uložiť len za trestný čin, pri ktorom to Trestný zákon povoľoval. Základnou podmienkou, ktorá však musela byť vždy splnená bol stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť. Ďalej musela byť splnená aspoň jedna z podmienok , a to, že buď uloženie trestu smrti vyžadovala účinná ochrana spoločnosti alebo nebola nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody do pätnásť rokov. ²⁵

Teoretici v posledných rokoch existencie tejto platnej právnej úpravy kritizovali splnenie podmienky nenapraviteľnosti a nemožnosti prevýchovy páchateľa trestom odňatia slobody do pätnásť rokov.

Trestu smrti sa dotýkali aj iné ustanovenia Trestného zákona. Trest smrti nebolo možné uložiť tehotnej žene ani osobe, ktorá v čase spáchania trestného činu nedovŕšila vek osemnásť rokov. Obdobné ustanovenia obsahoval aj Trestný poriadok č. 141/1961 Zb., ktorý zakazoval výkon trestu na tehotnej žene, ktorej mohol byť uložený len alternatívny trest odňatia slobody. Ak sa zistilo, že odsúdená žena bola tehotná už pred vyhlásením rozsudku a zistilo sa to však až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku trestu smrti, bolo to dôvodom na uplatnenie inštitútu obnovy konania. ²⁶

V sedemdesiatych rokoch sa vykonala významná novelizácia Trestného zákona č. 140/1961 Zb., na základe ktorej vznikla možnosť súdu namiesto trestu smrti uložiť trest odňatia slobody v trvaní od pätnásť do dvadsať päť rokov, ak by súd považoval takýto trest na splnenie účelu za dostatočný. Hlavným dôvodom, ktorý viedol k tejto zmene, spočíval v rozdiele medzi maximálnou možnou hranicou trestu odňatia slobody do pätnásť rokov a trestom smrti. Často dochádzalo k prípadom, že súd zhodnotil trest odňatia slobody do pätnásť rokov za neprimerane mierny a trest smrti až za priveľmi prísny. ^ľý

Pri výkone trestu smrti zohrávali významnú funkciu aj ustanovenia Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. Prínosom pre zlepšenie konania v trestných veciach sa stala novelizácia Trestného poriadku z roku 1969, na základe ktorej konanie na prvom stupni o trestných činoch, za ktoré bolo možné uložiť trest smrti, vykonával výlučne krajský súd. Riadne a mimoriadne opravné prostriedky vylučovali, aby k výkonu trestu smrti došlo počas rozhodovania o odvolaní, alebo počas konania o inom opravnom prostriedku. ²⁸

Celkovo bolo v rokoch 1962 až 1988, keby bol uložený posledný trest smrti v Československu, uložených spolu 131 trestov smrti, pričom až v 42 prípadoch bolo kvôli povinnému preskúmavaniu týchto rozhodnutí Najvyšším súdom zistené také porušenie zákona počas trestného konania, ktoré malo vplyv na uloženie trestu smrti. ²⁹
Štatistické údaje bohužiaľ potvrdili, že až 80% občanov bolo práve za zachovanie trestu smrti. ³⁰

Súčasná právna úprava trestu smrti na území Slovenska

Trest smrti platná slovenská legislatíva nedefinuje. Trest smrti ako najvyšší, prípadne absolútny trest možno definovať, ako ,,právoplatné zbavenie života za obzvlášť závažné trestné činy, ktorého následkom je usmrtenie odsúdeného človeka za trestný čin, za ktorý je možné tento trest uložiť podľa platného právneho poriadku.“ V minulosti sa tieto trestné činy označovali ako hrdelné zločiny. ³¹

Slovenská republika patrí medzi demokratické štáty a je krajinou, kde nie je možné trest smrti legálne uložiť a vykonať už od roku 1990. ³²

Trest smrti bol na území Slovenska pre všetky trestné činy zrušený Zákonom č. 175/1961 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon č. 140/1961 Zb., s účinnosťou od 1. júla 1990. Ako výnimočný trest bol zavedený trest odňatia slobody nad pätnásť do dvadsaťpäť rokov a trest odňatia slobody na doživotie. Definitívny koniec trestu smrti potvrdila aj Listina základných práv a slobôd z 9. januára 1991, ktorá v rámci svojich ustanovení uvádza, že trest smrti sa nepripúšťa, pričom rovnakú formuláciu neprípustnosti prevzala aj Ústava Slovenskej republiky v článku 15 odsek 3. ³³ Osobitný význam vo vzťahu k tomuto článku má Protokol č. 6 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý trest smrti zrušuje, od jeho ustanovení nemožno odstúpiť a nepripúšťa sa žiadna výnimka. ³⁴

Vo viacerých oblastiach spoločenského života nastali zmeny, a to práve z dôvodu zmien v politickej oblasti po roku 1989. Trest smrti ako absolútny trest bol na území Slovenska zrušený bývalým Federálnym zhromaždením ČSFR v súvislosti s ratifikáciou konvencie Rady Európy z 28.04.1983, ktorá zakazuje trest smrti. ³⁵

Ústava Slovenskej republiky vytvára ochranu pred násilnou a predčasnou smrťou, pretože ustanovuje, že nikto nesmie byť pozbavený života a v ďalšom ustanovení formuluje aj zákaz trestu smrti. Naša právna úprava je tak v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. ³⁶

Poslednou osobou, na ktorej bol vykonaný trest smrti bol Štefan Svitek z Podbrezovej, ktorý v roku 1987 zabil sekerou svoju ženu a dve dcéry. Bol popravený 8. júna 1989 v Bratislave. ³⁷ Vyrastal vo veľmi nepriaznivom rodinnom prostredí, pretože jeho otec bol ťažkým alkoholikom, svojho syna bil a pravdepodobne to u neho vyvolávalo agresívne sklony. Už od svojich desiatich rokov týral zvieratá, dokonca mal s nimi aj občasný sexuálny styk. Pri týraní a sebapoškodzovaní mal pocit uspokojenia. So svojou manželkou sa oženil v roku 1983. Manželka poznala jeho povahu, vedela, aký je, najmä keď bol opitý. Spolu s deťmi sa pred ním zvykla zamykať v spálni, a tak to bolo aj v osudný deň. ³⁸

Štefan Svitek bol odsúdený Krajským súdom v Banskej Bystrici za trojnásobnú vraždu svojej manželky a dvoch dcér. Štefan Svitek bol viackrát trestaný a pred svojim posledným zločinom strávil osem rokov vo väzení. Inklinoval k alkoholu a aj v čase spáchania vraždy bol opitý, nakoľko už od rána pil v lese, kde pracoval a nakoniec skončil v podvečerných hodinách v miestnej krčme. Domov sa vrátil až tesne pred polnocou. Jeho manželka už bola zvyknutá na jeho agresívne správanie, preto sa radšej so svojimi malými deťmi zamkla v spálni. Štefan Svitek sa snažil násilím dostať do izby a jeho manželka kričala, aby sa vrátil tam, odkiaľ prišiel. Práve táto veta v ňom pravdepodobne vyvolala záchvat zúrivosti. ³⁹

Sekerou vylomil dvere a manželke zasadil početné rany, predovšetkým do hlavy. Zaútočil aj na svoje dcéry, ktorým rozsekal hlavy, pretože sa začali budiť. Týmto činom však neskončil. Prebudila sa v ňom sexuálna úchylka a všetky telá rozštvrtil a niekoľkokrát sa nad nimi uspokojil. Manželku vyzliekol, otvoril jej brucho a hrudník, odrezal prsníky a všetky vnútornosti porozhadzoval okolo seba. Jeho zvrátenosť však ešte neskončila. Vypitval aj plod dieťaťa, pretože jeho žena už bola v značnom štádiu tehotenstva a rozrezal ho. Rovnakým procesom vraždenia prešli aj jeho dve dcéry.

Už v minulosti ho vzrušovalo narábanie s nožom, ak videl že niekto trpí. Dokonca ho vzrušovala aj svoja vlastná bolesť, pretože pod vplyvom alkoholu a liekov sa u neho prejavovali sadistické sklony. Po tomto ohavnom skutku odišiel do Čierneho Baloga, vlámal sa do svojho rodičovského domu, kde sa pokúsil o samovraždu obesením. Až dva dni po tomto skutku, bol zadržaný príslušníkmi policajného zboru.

Na základe znaleckého skúmania sa zistilo, že išlo o výrazne psychopatickú osobu s poruchami správania, sexuálnymi úchylkami, sadomasochizmom a zoofíliou. Jeho agresivitu stupňovala závislosť na alkohole a liekoch. Rovnako sa zistilo, že odsúdený pri manipulovaní s mŕtvymi telami získal najsilnejší sexuálny zážitok, preto hrozilo, že takýto skutok zopakuje a nijakým spôsobom ho preto nebolo možné prevychovať a pustiť na slobodu, preto mu bol uložený trest smrti. ⁴⁰

Pokiaľ však ide o osoby ženského pohlavia, tak poslednou ženou na ktorej bol vykonaný trest smrti na území Československa bola Oľga Hepnárová, ktorá v roku 1973 svojím nákladným autom úmyselne usmrtila osem ľudí a ďalších jedenásť ostalo ťažko zranených. Tvrdila, že sa vôbec nebojí trestu smrti, no pred samotnou popravou kládla značný odpor. Poslednou popravenou Slovenkou bola Iveta Čubírková z Bolerázu, ktorá zavraždila sekerou svojho opitého manžela. ⁴¹

Nemožno však opomenúť, že posledný rozsudok na území bývalého československého štátu bol vynesený až 18. októbra 1989 za znásilnenie a vraždu dvanásťročnej školáčky. Odsúdený bol umiestnený do cely smrti, no nakoľko došlo k zmene režimu poprava sa nekonala a trest smrti bol prekvalifikovaný na trest odňatia slobody na dvadsať päť rokov.

Začiatkom januára v roku 1990 začalo platiť akési nevyhlásené moratórium na vykonávanie trestu smrti, no neprešlo ani pár dní, aby niekoho nezavraždili. Slovenská vláda sa k zrušeniu trestu smrti vyjadrila až v marci, kedy bolo známe jej stanovisko. Federálna vláda však rokovala až neskôr a práve jej rozhodnutie bolo pre československý štát podstatnejšie. Jej odporúčaním bolo nahradiť trest smrti doživotným väzením. Odborníci na trestné právo navrhovali, aby sa Československo poučilo z právneho systému štátov, ktorí v rámci svojej legislatívy majú zakotvenú právnu úpravu trestu smrti, no siahajú po nej len v mimoriadnych situáciách, napríklad v prípade únosu detí alebo vraždy rukojemníkov.

Po rozdelení Československa za obnovenie trestu smrti bojovala Slovenská národná strana, pričom sa opierala najmä o prieskum verejnej mienky. Mečiarova vláda v roku 1995 požiadala Radu Európy o vyjadrenie k tejto otázke, no odpoveď bola jednoznačná. Trest smrti neprichádza do úvahy, nakoľko by to bolo v rozpore s katalógom základných ľudských práv a slobôd. ⁴²

Proces a poprava Jozefa Tisa

Osemnásteho apríla si každoročne pripomíname popravu prvého a zároveň aj jediného slovenského prezidenta, ktorému bol uložený trest smrti. Dôvodom popravy bol vplyv boľševizmu, ktorý nenávidel slovenský národ. ⁴³
Jozef Tiso sa považuje za jednu z najkontroverznejších osobností našej histórie. Proces, v ktorom bol Jozef Tiso súdený, patril medzi najväčšie procesy v slovenských dejinách. Po vzniku samostatného vojnového štátu bola Tisova moc na území Slovenska prakticky neobmedzená. Stal sa predsedom jedinej vládnucej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, prezidentom republiky, najvyšším veliteľom Hlinkovej gardy a zároveň aj armády a ako vodca slovenského národa mal najväčšie právomoci. Pre svoje rozhodnutia a spoluprácu s Adolfom Hitlerom sa dostal pred súd, kde ho súdili ako obžalovaného z podielu na rozbití Československa, z likvidácie demokracie a slobody v krajine, nastolenia totality a z aktívneho potlačenia slovenského národného povstania. ⁴⁴

Na základe vykonaných skutkov bol uznaný za vinného z trestného činu domácej zrady, trestného činu zrady na povstaní, trestného činu kolaboranstva a trestného činu zrady na povstaní, a to za priťažujúcich okolností. ⁴⁵

Súdny proces s Jozefom Tisom, ktorý patril medzi najsledovanejšie udalosti sa začal 2.decembra 1946 pred Národným súdom v Bratislave. Predsedníctvo ÚV KSČ a ÚV KSS označilo tento proces za prvoradú politickú aktivitu. Tento proces však bol len politickou fraškou, pretože Jozef Tiso bol už vopred českými a slovenskými komunistami odsúdený k trestu smrti.

Viaceré publicistické denníky Tisov proces označovali ako „zúčtovanie panujúceho systému so samostatným slovenským štátom za Tisu“. Súdny proces bol veľmi zdĺhavý a trval až 171 dní, pričom obžaloba mala 213 strán. Bolo vypočutých dvesto svedkov. Proces bol zo začiatku verejný, dokonca vysielaný v rádiu, no neskôr sa vysielanie pre verejnosť skončilo. Najväčším problémom celého sporu bolo, že obhajoba sa stretla s viacerými problémami, a to najmä preto, že obžalovaní nepočúvali ich rady, vystupovali suverénne, nevyjadrovali žiadne emócie a ani ľútosť. ⁴⁶

Rozsudok bol vynesený nie len nad Jozefom Tisom, ale aj nad Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským. Alexander Mach obstál najlepšie, dostal len tridsať rokov väzenia. Rozsudok vyniesol 15. apríla 1947 senát Národného súdu v Bratislave. Uvedené osoby boli obžalované podľa retribučného nariadenia SNR č. 33/1945 Zb. z 15. mája 1945, ktoré sa vzťahovalo na fašistických okupantov, domácich zradcov, kolaborantov, zradu v povstaní a previnilcov fašistického režimu. Odsúdeným mal byť uložený trest smrti, zaradenie do pracovného tábora najviac na dva roky alebo tridsať rokov väzenia. ⁴⁷ .

Národný súd v Bratislave na verejnom a hlavnom pojednávaní ktoré sa konalo v dňoch 2.12.1946- 15.4.1947 vyniesol rozsudok, odsudzujúci Jozefa Tisa k trestu smrti povrazom

Proces s Tisom mal všetky znaky politického procesu, no bol až priveľmi komplikovaný, nakoľko mal svojich prívržencov aj odporcov. Pre niektorých bol zradcom a zločincom, pre iných zas záchrancom národa. Svojich stúpencov mal aj medzi slovenskou cirkvou, ktorá sa prihovárala za uloženie miernejšieho trestu. ⁴⁸

19. apríla 1947 o jednej hodine poobede sa konal pohreb Jozefa Tisa. Je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave. Pohrebný obrad vykonal kňaz Jozef Stašo. ⁴⁹

Príbuzní Jozefa Tusa žiadali exhumáciu mŕtvoly a jeho ostatky chceli uložiť do rodinnej hrobky v Bytči, hoci si pred smrťou žiadal, aby bol pochovaný v Bánovciach nad Bebravou. Jeho brat Ján Tiso dokonca požadoval jeho zabalzamovanie. Čerstvé hroby na Martinskom cintoríne nasvedčovali tomu, že Tisa pochovali tajne. Mŕtvolu Tisa najskôr vozili po meste, aby rozptýlili pozornosť a vykopali viacero hrobov, kde v jednom z nich Tisa aj pochovali. ⁵⁰

Trest smrti a Rada Európy

Keďže Slovenská republika je členom Rady Európy, považujeme za nevyhnutné priblížiť a vymedziť vzťah tejto medzinárodnej organizácie k trestu smrti. Každý člen Rady Európy musí uznávať zásadu právneho štátu a zaručiť všetkým osobám pod jeho jurisdikciou dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd. Všetky štáty sú tiež povinné spolupracovať pri dosahovaní cieľov Rady Európy. ⁵¹

Rada Európy 28. apríla 1983 prijala Šiesty dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o ľudských právach, ktorý predstavuje medzinárodnoprávny zákaz trestu smrti v mierových časoch. Do platnosti vstúpil 1. marca 1985. Tento protokol však nemá odporúčací charakter, ale je to medzinárodný dokument, ktorého nedodržiavanie spôsobuje závažné právne následky. ⁵²

V zmysle článku 1 Protokolu č. 6 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa zrušenia trestu smrti sa trest smrti zrušuje. Trest smrti nemožno nikomu uložiť alebo ho vykonať. ⁵³

V zmysle článku 2 Protokolu č. 6 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa zrušenia trestu smrti štát môže zákonom ustanoviť trest smrti za činy spáchané v čase vojny alebo v čase bezprostrednej hrozby vojny, tento trest sa uloží iba v prípadoch, ktoré predpokladá zákon, a v súlade s jeho ustanoveniami. Štát oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy príslušné ustanovenia tohto zákona. ⁵⁴

Ani samotný Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezakazuje trest smrti, pretože v článku 2 Dohovoru je uvedené, že právo každého človeka na život je chránené zákonom a nikoho nemožno úmyselne zbaviť života okrem výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho po uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest. ⁵⁵

Pokiaľ by teda príslušná krajina nepristúpila k Šiestemu dodatkovému protokolu, nie je výkon trestu smrti porušením článku 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a dokonca porušením nie je ani tá skutočnosť, ak by krajina vydala osobu na územie štátu, kde by jej pravdepodobne hrozil trest smrti. ⁵⁶

Tento protokol je veľmi stručný, striktný a najvýznamnejšie sú jeho prvé ustanovenia, ktoré obsahujú všeobecnú úpravu zrušenia trestu smrti a úpravu trestu smrti počas vojny. ⁵⁷

Ak sa chce stať členský štát Rady Európy zmluvnou stranou protokolu je povinný zrušiť trest smrti v mierových časoch. Všetky články tohto protokolu sa považujú za doplňujúce k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo má význam predovšetkým v tom, že každý sa môže so svojou sťažnosťou obrátiť na Európsku komisiu pre ľudské práva, ak namieta porušenie ustanovení protokolu. ⁵⁸

Striktnosť protokolu spočíva v tom, že jeho žiadna zmluvná strana nemôže od neho odstúpiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v ustanovení článku 15 Dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd, ktorý oprávňuje členské štáty Rady Európy prijať počas vojny alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje život národa opatrenia, obchádzajúce záväzky v zmysle Dohovoru. Výnimka a výhrada nie je povolená ani vtedy, ak by bol trest smrti zavedený ako jediná možnosť na zastavenie zvýšeného počtu vrážd. ⁵⁹

Až do začiatku 90. rokov nebolo podmienkou vstupu do Rady Európy podpísanie Šiesteho dodatkového protokolu, no situácia sa zmenila keď vzrástol záujem o členstvo v tejto medzinárodnej organizácii, najmä zo strany postkomunistických krajín, ktoré dovtedy trest smrti v praxi bežne používali. Preto Rada Európy bola nútená sprísniť podmienky na povolenie vstupu nových členov. ⁶⁰

Na základe uvedeného bola preto v roku 1944 prijatá rezolúcia č. 1044 o zrušení trestu smrti, ktorá obsahovala záväznú podmienku podpísania a ratifikovania dodatkového protokolu ako práva na vstup do Rady Európy. ⁶¹

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v rovnakom roku prijalo odporúčanie č. 1246 o zrušení trestu smrti, ktoré bolo adresované najvyššiemu orgánu Rady Európy, a to Výboru ministrov, aby vypracoval dodatok k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý by zrušil trest smrti aj vo vojnových, nie len v mierových časoch. ⁶²

Na území bývalého československého štátu bol trest smrti zrušený 1. júla 1990, no v tom období ešte Československo nebolo členským štátom Rady Európy. Stalo sa ním až 18.marca 1992. Politici považovali zrušenie trestu smrti za pozitívny prostriedok na vstup do tejto medzinárodnej organizácie. Nebolo zložité podpísanie a ani ratifikovanie ďalších dodatkových protokolov zakazujúcich trest smrti, pretože trest smrti pri vstupe do Rady Európy Československo už dávno nepoznalo. ⁶³

Zrušenie trestu smrti však nebolo obligatórnou podmienkou na vstup do tejto organizácie. Ak by aj trest smrti v Československu nebol zrušený, no bol by ukladaný len za najzávažnejšie trestné činy a ani by Československo nepodpísalo Šiesty dodatkový protokol, nebolo by to výraznejšou prekážkou na vstup do Rady Európy. ⁶⁴

Rozpadom Československa sa Slovensko ohľadom trestu smrti a vstupom do Rady Európy ocitlo v zložitej situácii. Muselo prejsť opätovne akceptačným procesom, a ak by nepristúpilo k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k jeho dodatkovým protokolom znamenalo by to okamžitý návrat k trestu smrti. ⁶⁵

Je však potrebné pripomenúť, že ani pri vstupe Slovenskej republiky do Rady Európy, ku ktorému došlo 30.júna 1993, nebola ratifikácia Šiesteho dodatkového protokolu záväznou podmienkou. Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho dodatkových protokolov so spätnou účinnosťou od 1. januára 1993, tak aby po rozdelení Československa nevzniklo časové obdobie, počas ktorého by nástupnícke štáty po federácii neboli viazané právnymi dokumentmi Rady Európy. ⁶⁶

Trest smrti a OSN

Nakoľko Slovenská republika je nie len členom a zmluvnou stranou Rady Európy, ale aj Organizácie Spojených národov, je nevyhnutné uviesť medzinárodné dokumenty, ktoré upravujú otázky týkajúce sa trestu smrti. ⁶⁷

Najvýznamnejším z nich je Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením v roku 1966. Je ním viazaná aj Slovenská republika, pretože aj bývalé Československo bolo jeho zmluvnou stranou už v roku 1976. ⁶⁸

Ustanovenie článku 6 odsek 2 uvádza, že v štátoch, ktoré aj naďalej používajú a nezrušili trest smrti, môže byť trest smrti uložený len za najzávažnejšie trestné činy, čo znamená, že slúži len ako výnimočné opatrenie. Pakt rovnako zakotvuje právo každého odsúdeného žiadať o milosť alebo o zmiernenie rozsudku. Nemôže byť vykonaný na tehotných ženách a ani na osobách, ktoré sú mladšie ako osemnásť rokov. ⁶⁹

Valné zhromaždenie OSN prijalo aj niekoľko ďalších rezolúcii na podporu zrušenia trestu smrti a ukladaniu trestu smrti mladistvým a tehotným ženám. Z týchto rezolúcii sú najznámejšie Záruky garantujúce ochranu práv osôb, ktoré môžu byť odsúdené na trest smrti, ktoré boli prijaté Hospodárskou a sociálnou radou OSN v roku 1984. ⁷⁰

Veľký vplyv na fungovanie OSN malo aj prijatie Šiesteho dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,ktorý zakazuje trest smrti. Trest smrti zakazuje rovnako aj Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach sledujúci zrušenie trestu smrti, ktorý bol podpísaný a prijatý 15. decembra 1989 s platnosťou od 11. júla 1991. ⁷¹

Článok 1 Druhého opčného protokolu obsahuje ustanovenia, ktorého obsahom, je tá skutočnosť, že žiadna osoba podliehajúca jurisdikcii štátu, ktorý je zmluvnou stranou tohto Protokolu, nesmie byť popravená a každý účastnícky štát tohto Protokolu prijme v rámci svojej jurisdikcie všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zrušiť trest smrti. ⁷²

Aj keď Protokol obsahuje výslovný zákaz trestu smrti, upravuje tiež aj právo zmluvných strán, aby si v čase pristúpenia k Protokolu vyhradili právo na uloženie trestu smrti počas vojny za obzvlášť závažné trestné činy vojenskej povahy. Názor OSN na trest smrti sa čoraz viac mení a ako neutrálny subjekt presadzuje definitívne zrušenie trestu smrti. ⁷³

Trest smrti a Európska Únia

Európska únia predpokladá, že zrušenie trestu smrti prispieva k posilneniu ľudskej dôstojnosti a postupnému rozvoju ľudských práv. Preto je cieľom Európskej Únie úplné zrušenie trestu smrti za účelom vyjadrenia svojho politického postoja, ktorý je presadzovaný všetkými členskými štátmi a aby v krajinách, kde aj naďalej existuje, bolo jeho používanie obmedzené. Európska únia zároveň trvá na tom, aby sa trest smrti vykonával v súlade s minimálnymi normami a zároveň, aby sa získali informácie o presnom počte odsúdených osôb k tomu trestu alebo o počte popravených osôb.

Ak to bude potrebné, tak Európska únia prednesie svoju otázku trestu smrti v dialógoch a na konzultáciách s tretími krajinami s prihliadnutím na to, či má uvedená krajina riadne fungujúci a otvorený súdny systém alebo či sa zaviazala nepoužívať trest smrti napríklad v rámci regionálnych dohôd.

Cieľom Európskej únie je presvedčiť tretie krajiny, aby zrušili trest smrti. Za týmto účelom Európska únia vyzýva tieto krajiny, aby zvážili pristúpenie k Druhému opčnému protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach.

Európska Únia považuje trest smrti za krutý a neľudský a prípady justičného omylu považuje za nenapraviteľné konanie. ⁷⁴

Trest smrti a verejná mienka slovenskej spoločnosti

Prvý pokus v Československu na zistenie názoru verejnosti na trest smrti vznikol v roku 1947, a to ako odozva na zrušenie trestu smrti v Taliansku. Podľa výsledkov prieskumu, ktorý uskutočnil Československý ústav na prieskum verejnej mienky, 54 %občanov bolo za zachovanie trestu smrti, 25 % za jeho zrušenie a 21 % sa nevyjadrilo. Najrozsiahlejší prieskum verejnej mienky na trest smrti sa uskutočnil v roku 1969 Výskumným ústavom kriminologickým v spolupráci s Ústavom pre prieskum verejnej mienky Československej akadémie vied. Iniciátorom bol ústavnoprávny výbor Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSSR. Zúčastnilo sa ho až 1263osôb v rámci celého československého územia.

Ďalší prieskum sa uskutočnil v roku 1990, ako reakcia na návrh novelizácie vtedajšieho Trestného zákona.
Postoj občanov na Slovensku v rozpätí rokov 1990 až 1998 ovplyvnila:
• dlhodobá tradícia ukladania a vykonávania trestu smrti
• nízka úroveň právneho vedomia
• nedostatok objektívnych informácii o treste smrti
• stúpajúca tendencia trestných činov proti životu a zdraviu
• rozdielne chápanie morálnycha etických hodnôt
• zrušenie trestu smrti v roku 1990
• rozšírenie organizovaného zločinu a vrážd na objednávku

Posledným pokusom, kedy spoločnosť opätovne otvorila otázku trestu smrti bola petičná akcia za obnovenie trestu smrti z iniciatívy Slovenskej národnej strany v roku 1998. Po zistení viacerých názorov od významných osobností politického života sa jednoznačne potvrdilo, že obnovenie trestu smrti by vzdialilo Slovensko od západnej Európy, kde sa trest smrti nevykonáva, no naopak by ho priblížilo k Amerike, kde je takýto trest obvyklý. Ani slovenské právne predpisy a ani Ústava Slovenskej republiky neumožňuje realizáciu trestu smrti a nie je možné ju dosiahnuť ani zmenou Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sme viazaní medzinárodnými zmluvami. ⁷⁶

V roku 2007 sa Slovensko zapojilo do celosvetovej lobingovej akcie a požiadalo vtedajšieho ministra zahraničných vecí, aby sa aj Slovenská republika stala spoluzakladateľom rezolúcie žiadajúcej globálne moratórium na vykonávanie trestu smrti. Rezolúcia sa prerokovávala na 62. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v októbri 2007. Slovenská republika tak zohrala dôležitú úlohu pri zrušení trestu smrti na celom svete, okrem iného aj podpísaním vyhlásenia z 61. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN žiadajúceho, aby všetky štáty, ktoré stále vykonávajú trest smrti, ho zrušili definitívne a do doby jeho zrušenia ustanovili akési moratórium na jeho vykonávanie. ⁷⁷

V prípade, ak by sa slovenská spoločnosť rozhodla za opätovné zavedenie, respektíve za obnovenie trestu smrti, bolo by to určite krokom späť, najmä z pohľadu na dnešné vyspelé krajiny európskej integrácie, a to vzhľadom k tomu, že Slovenská republika je viazaná protokolmi vylučujúcimi trest smrti za akýchkoľvek okolností. Článok 3 Štatútu Rady Európy nás zaväzuje uznávať zásadu právneho štátu a zaručuje všetkým osobám spadajúcim pod našu jurisdikciu dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd. V prípade ak by sme sa skutočne rozhodli obnoviť trest smrti, museli by sme opustiť túto organizáciu podľa článku 8 Štatútu Rady Európy, nakoľko je trest smrti v rozpore s cieľmi a dokumentmi Rady Európy.

Ďalším rizikom by bolo ohrozenie členstva Slovenskej republiky v rámci Európskej Únie, pretože zákaz trest smrti je jedným z pilierov Európskej Únie v oblasti základných práv a jedným z kľúčových ustanovení Charty základných práv a slobôd, ktorá výslovne uvádza, že v Európskej Únii nesmie byť nikto odsúdený na trest smrti a popravený.

Musíme však podotknúť, že časť odbornej verejnosti považuje zrušenie trestu smrti na území Slovenska za prirýchle, pričom očakáva, že sa tento trest prehodnotí. Z času na čas sa objavujú diskusie za opätovné zavedenie trestu smrti, čo je podľa nášho názoru úplne zbytočné a právne nemožné, a to aj v prípade, ak by došlo k zmene Ústavy Slovenskej republiky, ktorá zakotvuje, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách majú prednosť pred zákonmi, čo je prípad Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj jeho, už spomínaného Šiesteho dodatkového protokolu, ktorý za žiadnych okolností nemožno vypovedať. ⁷⁸

V čase, keď došlo k zrušeniu trestu smrti na našom území sa trest smrti vykonával ešte v 85 % štátov a iba pätnásť štátov ho v tom čase nemalo a v šestnástich štátoch síce legálne existoval, ale sa nevykonával. Na území Slovenska sa trest smrti ukladal najčastejšie za vraždu, pričom počas roka sa páchatelia dopustili približne sto trestných činov kvalifikovaných ako vražda, no popravení boli dvaja až traja. Počas sedemdesiatich rokov existencie československého štátu bolo na trest smrti odsúdených 1217 ľudí. Najviac ich bolo popravených za kolaboráciu po vojne, a to až 61 % osôb, 21 % za politické delikty a 18% za kriminálne delikty. ⁷⁹

Prax ukladania a vykonávania trestu smrti do roku 1988 je veľkým zdrojom poznania a je nevyhnutné, aby sme skúmali vývoj kriminality na našom území bezprostredne po roku 1989, pretože prebiehal v čase a priestore prevratných zmien nevyskytujúcich sa každé desaťročie. Občania musia mať prístup, k čo najväčšiemu množstvu informácii o zločine a o možnostiach ako mu predchádzať a ako s ním bojovať. Otázka znovuobnovenia trestu smrti je ponechaná skôr na diskusiu širokej verejnosti, nakoľko na Slovensku nie sú žiadne dôvody domnievať sa, že dôjde k zmene názoru verejnosti na trest smrti. ⁸⁰

Záver

Problematika trestu smrti nie je len otázkou trestnoprávnou, ale svojím rozsahom sa stáva problémom celospoločenským. Štáty, v ktorých je trest smrti povolený by mali vytvárať účinné opatrenia na predchádzanie justičných vrážd a omylov, aby nedošlo k exekúcii nevinného človeka a zároveň by sa mali zapojiť do odborných diskusii o treste smrti, najmä preto, aby občania a verejnosť získali dostatočné množstvo informácii o tomto treste a aby urobili všetky opatrenia ako predchádzať trestným činom za ktoré môže byť uložený.

Aj keď sme sa v tomto článku nesnažili prezentovať svoje subjektívne názory na trest smrti, či už sme jeho zástancami alebo odporcami, jeho znovuobnovenie v súčasnosti absolútne neprichádza do úvahy, a to vzhľadom na medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj na neprípustnosť trestu smrti v našom právnom poriadku, pretože takýmto zásahom do nášho právneho poriadku by sme sa odklonili od zásad, na ktorom je postavený.

Podľa nášho názoru na celom svete a nie len na Slovensku narastá kriminalita, najmä v podobe trestných činov proti životu, ktorých sa páchateľ dopúšťa s veľkou krutosťou a brutalitou. Účelom trestu smrti v minulosti bol najmä jeho prevenčný účinok, aby odradil potenciálnych páchateľov od kriminálneho správania. Ak by sa aj Slovenská republika rozhodla opätovne obnoviť trest smrti, čo je však nepravdepodobné, musela by sa uskutočniť diskusia z rôznymi odborníkmi a expertmi z praxe, ale aj verejná rozprava medzi vrstvami širokej verejnosti.

Problematika trestu smrti bude preto vždy aktuálna a diskutabilná.

Autor: JUDr. Alica Fedorová

Zoznam použitej literatúry

1. BAŠNÝ, Adam, 2001. Trest smrti. In: Trestní právo, roč. 6, č. 2, s. 21-22.
2. BERNÁTH, Viliam. Retribučný proces na Slovensku [08.12.2018]. Dostupné na: http://blisty.cz/art/35388.html
3. DRGONEC, Ján, 2012. Ústava Slovenskej republiky- komentár. Šamorín: Heuréka. 1620 s. ISBN 80-89122-73-8.
4. FÁBRY, Anton, 2000. Penológia. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty Univerzity Komenského. 408 s. ISBN 80-7160-140-3.
5. FICO, Miroslav, 2012. Historický vývoj trestov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 84 s. ISBN 978-80-7097-94-88.
6. FICO, Róbert, 1998. Trest smrti. Bratislava: KÓDEXPRESS, s.r.o. 112 s. ISBN 80-967943-8-8.
7. JANCURA, Vladimír. Ako tieň šibenice prestal dopadať na Slovensku [2018-12-1]. Dostupné na: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/165475-ako-tien-sibenice-prestal…
8. JEDLIČKA, Miloslav. Štefan Svitek. [2018-12-8]. Dostupné na: http://kriminalistika.eu/muzeumzla/svitek/svitek.html
9. KMEC, Jiří, 2006. Európske trestní právo. C. H. Beck. 218 s. ISBN 80-7179-535-6.
10. KRESÁK, Peter, 1997. Občan a demokracia. Bratislava: Polygrafia SAV. 313 s. ISBN 80-967169-7-2.
11. LIŠKA, Otakar, 2006. Tresty smrti vykonané v Československu v letech 1918-1989. Praha: Úřaddokumentace a vyšetrovaní zločinu komunismu SKPV PČR. 294 s. ISBN 80-86621-09-X. s. 17-22.
12. MADLIAK, JOZEF a kol., 2010. Základy penológie. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 142 s. ISBN 978-80-7097-789-7.
13. MADLIAK, Jozef a kol., 2011. Trestné právo hmotné I. Všeobecná časť. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 456 s. ISBN 978-80-7097-825-2.
14. MAMOJKOVÁ, Eva a NOVÁK Ivan, 2006. Základy penológie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 194 s. ISBN 80-8504-386-0.
15. MONESTIER, Martin, 1998. Histórie trestu smrti. Praha: Rybka. 408 s. ISBN 80-86182-05-3.
16. MOSNÝ, Peter, 2010.Dejiny štátu a práva na území Slovenska. Šamorín: Heuréka. 103 s. ISBN 9788089122639.
17. NAVRÁTILOVÁ, Jana, 2010. Výjimečný trest. Praha: Leges, s.r.o. 256 s. ISBN 978-80-87212-41-7.
18. RAŠLA, Anton a ŽABKAY, Ernest. Proces s dr. J. Tisom [2018-12-8]. Dostupné na: http://www.protiprudu.org/spomienky-obhajcu-zabkaya-poprava-dr-jozefa-t…
19. SIVÁK, Florián, 1998. Vybrané kapitoly z Európskych dejín štátu a práva III. Bratislava: Akadémia PZ. 136 s. ISBN 80-8054-074-8.
20. ŠIŠKA, Miroslav. Retribuční proces s Jozefem Tisem [2018-12-9]. Dostupné na: https://www.novinky.cz/veda-skoly/435321-retribucni-proces-s-jozefem-ti…
21. Amnesty International žiada, aby sa aj SR stala spoluzakladateľom rezolúcie za globálne moratórium na vykonávanie trestu smrti [2018-11-29]. Dostupné na: https://www.amnesty.sk/ai-ziada-aby-sa-aj-sr-stala-spolupredkladatelom-…
22. Human Rights and Democracy[2018-11-29]. Dostupné na: http://eeas.europa.eu/human_rights/docs/2011_hr_report_sk.pdf
23. Kto bol Jozef Tiso? Jeho smrť stále rozdeľuje slovenskú spoločnosť [2018-1-13]. Dostupné na: https://www.noviny.sk/slovensko/212922-kto-bol-jozef-tiso-jeho-smrt-sta…
24. Názory na petíciu SNS o treste smrti [2018-11-29]. Dostupné na: https://www.sme.sk/c/2150053/nazory-na-peticiu-sns-o-treste-smrti.html
25. Slovenský štát 1939-1945 [2018-12-9] Dostupné na: http://www.slovensko39-45.estranky.sk/clanky/---thdr-jozef-tiso/poprava…
26. Štefan Svitek: Beštia, ktorá rozpárala dve deti a manželku [2018-12-9]. Dostupné na: https://www.interez.sk/stefan-svitek-pribeh-posledneho-popraveneho-brut…
27. Tiso, Jozef [2018-12-8]. Dostupné na:http://forum.valka.cz/topic/view/47676#290572Verze
28. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
29. Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach [2018-12-1]. Dostupné na: http://www.ucps.sk/Druhy_opcny_protokol_k_MP
30. Protokol č. 6 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa zrušenia trestu smrti

---

¹ MOSNÝ, Peter, 2010. Dejiny štátu a práva na území Slovenska. Šamorín: Heuréka. s. 84. ISBN 9788089122639.
² SIVÁK, Florián, 1998. Vybrané kapitoly z Európskych dejín štátu a práva III. Bratislava: Akadémia PZ. s. 116-117. ISBN 80-8054-074-8.
³ FICO, Miroslav, 2012. Historický vývoj trestov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. s. 64. ISBN 978-80-7097-94-88.
⁴ MADLIAK, Jozef a kol., 2011. Trestné právo hmotné I. Všeobecná časť. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. s. 375. ISBN 978-80-7097-825-2.
⁵ FICO, Miroslav, 2012. Historický vývoj trestov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. s. 64. ISBN 978-80-7097-94-88.
⁶ FICO, Róbert, 1998. Trest smrti. Bratislava: KÓDEXPRESS, s.r.o. s. 44. ISBN 80-967943-8-8.
⁷ FICO, Róbert, 1998. Trest smrti. Bratislava: KÓDEXPRESS, s.r.o. s. 44. ISBN 80-967943-8-8.
⁸ Tamtiež, s. 45
⁹ Tamtiež, s. 45
¹⁰ LIŠKA, Otakar, 2006. Tresty smrti vykonané v Československu v letech 1918-1989. Praha: Úřad dokumentace a vyšetrovaní zločinu komunismu SKPV PČR. s. 17. ISBN 80-86621-09-X.
¹¹ Tamtiež, s. 17-18
¹² LIŠKA, Otakar, 2006. Tresty smrti vykonané v Československu v letech 1918-1989. Praha: Úřad dokumentace a vyšetrovaní zločinu komunismu SKPV PČR. s. 22. ISBN 80-86621-09-X.
¹³ MONESTIER, Martin, 1998. Histórie trestu smrti. Praha: Rybka. s. 372. ISBN 80-86182-05-3.
¹⁴ MADLIAK, Jozef a kol., 2011. Trestné právo hmotné I. Všeobecná časť. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. s. 376. ISBN 978-80-7097-825-2.
¹⁵ FICO, Róbert, 1998. Trest smrti. Bratislava: KÓDEXPRESS, s.r.o. s. 46. ISBN 80-967943-8-8.
¹⁶ Tamtiež, s. 46-47
¹⁷ FICO, Róbert, 1998. Trest smrti. Bratislava: KÓDEXPRESS, s.r.o. s. 47. ISBN 80-967943-8-8.
¹⁸ Tamtiež, s. 48
¹⁹ Tamtiež, s. 48
²⁰ Tamtiež, s. 48
²¹ Tamtiež, s. 48-49
²² FICO, Róbert, 1998. Trest smrti. Bratislava: KÓDEXPRESS, s.r.o. s. 49. ISBN 80-967943-8-8.
²³ BAŠNÝ, Adam, 2001. Trest smrti. In: Trestní právo, roč. 6, č. 2, s. 21-22.
²⁴ FICO, Róbert, 1998. Trest smrti. Bratislava: KÓDEXPRESS, s.r.o. s. 50. ISBN 80-967943-8-8.
²⁵ Tamtiež, s. 50
²⁶ FICO, Róbert, 1998. Trest smrti. Bratislava: KÓDEXPRESS, s.r.o. s. 52. ISBN 80-967943-8-8.
²⁷ Tamtiež, s. 52
²⁸ Tamtiež, s. 53
²⁹ MADLIAK, Jozef a kol., 2011. Trestné právo hmotné I. Všeobecná časť. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, s. 377. ISBN 978-80-7097-825-2.
³⁰ MADLIAK, JOZEF a kol., 2010. Základy penológie. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, s. 22, ISBN 978-80-7097-789-7.
³¹ NAVRÁTILOVÁ, Jana, 2010. Výjimečný trest. Praha: Leges, s.r.o. s. 9. ISBN 978-80-87212-41-7.
³² MAMOJKOVÁ, Eva a NOVÁK Ivan, 2006.Základy penológie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 43. ISBN 80-8054-386-0.
³³ FICO, Róbert, 1998. Trest smrti. Bratislava: KÓDEXPRESS, s.r.o. s. 46-62. ISBN 80-967943-8-8.
³⁴ DRGONEC, Ján, 2012. Ústava Slovenskej republiky- komentár. Šamorín: Heuréka. s. 316. ISBN 80-89122-73-8.
³⁵ FÁBRY, Anton, 2000. Penológia. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty Univerzity Komenského, s.202. ISBN 80-7160-140-3.
³⁶ KRESÁK, Peter, 1997. Občan a demokracia. Bratislava: Polygrafia SAV. s. 194-195. ISBN 80-967169-7-2.
³⁷ JANCURA, Vladimír. Ako tieň šibenice prestal dopadať na Slovensku [2018-12-1]. Dostupné na: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/165475-ako-tien-sibenice-prestal…
³⁸ Štefan Svitek: Beštia, ktorá rozpárala dve deti a manželku [2018-12-9]. Dostupné na: https://www.interez.sk/stefan-svitek-pribeh-posledneho-popraveneho-brut…
³⁹ JEDLIČKA, Miloslav. Štefan Svitek. [2018-12-8]. Dostupné na: http://kriminalistika.eu/muzeumzla/svitek/svitek.html
⁴⁰ JEDLIČKA, Miloslav. Štefan Svitek. [2018-12-8]. Dostupné na: http://kriminalistika.eu/muzeumzla/svitek/svitek.html
⁴¹ JANCURA, Vladimír. Ako tieň šibenice prestal dopadať na Slovensku [2019-1-12]. Dostupné na: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/165475-ako-tien-sibenice-prestal…
⁴² JANCURA, Vladimír. Ako tieň šibenice prestal dopadať na Slovensku [2018-1-12]. Dostupné na: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/165475-ako-tien-sibenice-prestal…
⁴³ Tiso, Jozef [2018-12-8]. Dostupné na:http://forum.valka.cz/topic/view/47676#290572Verze
⁴⁴ Kto bol Jozef Tiso? Jeho smrť stále rozdeľuje slovenskú spoločnosť [2018-1-13]. Dostupné na: https://www.noviny.sk/slovensko/212922-kto-bol-jozef-tiso-jeho-smrt-sta…
⁴⁵ Tiso, Jozef [2018-12-8]. Dostupné na: http://forum.valka.cz/topic/view/47676#290572Verze
⁴⁶ Tiso, Jozef [2018-12-8]. Dostupné na:http://forum.valka.cz/topic/view/47676#290572Verze
⁴⁷ BERNÁTH, Viliam. Retribučný proces na Slovensku [2018-12-8]. Dostupné na: http://blisty.cz/art/35388.html
⁴⁸ ŠIŠKA, Miroslav. Retribuční proces s JozefemTisem[2018-12-9]. Dostupné na: https://www.novinky.cz/veda-skoly/435321-retribucni-proces-s-jozefem-ti…
⁴⁹ Slovenský štát 1939-1945 [2018-12-9] Dostupné na: http://www.slovensko39-45.estranky.sk/clanky/---thdr-jozef-tiso/poprava…
⁵⁰ RAŠLA, Anton a ŽABKAY, Ernest. Proces s dr. J. Tisom [2018-12-8]. Dostupné na: http://www.protiprudu.org/spomienky-obhajcu-zabkaya-poprava-dr-jozefa-t…
⁵¹ KMEC, Jiří, 2006. Európske trestní právo. C. H. Beck. s. 35. ISBN 80-7179-535-6.
⁵² FICO, Róbert, 1998. Trest smrti. Bratislava: KÓDEXPRESS, s.r.o. s.28-29. ISBN 80-967943-8-8.
⁵³ Článok 1 k Protokolu č. 6 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa zrušenia trestu smrti
⁵⁴ Článok 2 k Protokolu č. 6 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa zrušenia trestu smrti
⁵⁵ Článok 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
⁵⁶ FICO, Róbert, 1998. Trest smrti. Bratislava: KÓDEXPRESS, s.r.o. s.29 ISBN 80-967943-8-8.
⁵⁷ Tamtiež, s. 29
⁵⁸ FICO, Róbert, 1998. Trest smrti. Bratislava: KÓDEXPRESS, s.r.o. s.30. ISBN 80-967943-8-8.
⁵⁹ Tamtiež, s. 30
⁶⁰ Tamtiež, s. 33
⁶¹ Tamtiež, s. 33
⁶² Tamtiež, s. 33
⁶³ FICO, Róbert, 1998. Trest smrti. Bratislava: KÓDEXPRESS, s.r.o. s.35. ISBN 80-967943-8-8.
⁶⁴ Tamtiež, s. 35
⁶⁵ Tamtiež, s. 35
⁶⁶ Tamtiež, s. 36
⁶⁷ Tamtiež, s. 36
⁶⁸ Tamtiež, s. 37
⁶⁹ FICO, Róbert, 1998. Trest smrti. Bratislava: KÓDEXPRESS, s.r.o. s.37. ISBN 80-967943-8-8.
⁷⁰ Tamtiež, s. 37
⁷¹ Tamtiež, s. 38
⁷² Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach [2018-12-1]. Dostupné na: http://www.ucps.sk/Druhy_opcny_protokol_k_MP
⁷³ FICO, Róbert, 1998. Trest smrti. Bratislava: KÓDEXPRESS, s.r.o. s.38-39. ISBN 80-967943-8-8
⁷⁴ Human Rights and Democracy[2018-11-29]. Dostupné na: http://eeas.europa.eu/human_rights/docs/2011_hr_report_sk.pdf
⁷⁵ FICO, Róbert, 1998. Trest smrti. Bratislava: KÓDEXPRESS, s.r.o. s.99-102. ISBN 80-967943-8-8
⁷⁶ Názory na petíciu SNS o treste smrti [2018-11-29]. Dostupné na: https://www.sme.sk/c/2150053/nazory-na-peticiu-sns-o-treste-smrti.html
⁷⁷ AmnestyInternational žiada, aby sa aj SR stala spoluzakladateľom rezolúcie za globálne moratórium na vykonávanie trestu smrti [2018-11-29]. Dostupné na: https://www.amnesty.sk/ai-ziada-aby-sa-aj-sr-stala-spolupredkladatelom-…
⁷⁸ MADLIAK, Jozef a kol., 2011. Trestné právo hmotné I. Všeobecná časť. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. s. 385-386. ISBN 978-80-7097-825-2.
⁷⁹ JANCURA, Vladimír. Ako tieň šibenice prestal dopadať na Slovensku [2018-12-1]. Dostupné na: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/165475-ako-tien-sibenice-prestal…
⁸⁰ FICO, Róbert, 1998. Trest smrti. Bratislava: KÓDEXPRESS, s.r.o. s.108-109. ISBN 80-967943-8-8